Ischemická choroba srdca patrí medzi časté ochorenia srdca a ciev a jej vznik súvisí najmä s postupným zužovaním ciev, ktoré zásobujú srdcový sval. O tom, prečo toto ochorenie vzniká, ktoré rizikové faktory zvyšujú jeho pravdepodobnosť, aké príznaky by sme nemali prehliadať a ako sa dá ochoreniu predchádzať, hovorí kardiológ.
Ischemická choroba srdca (ICHS), označovaná aj ako koronárna choroba srdca, vzniká vtedy, keď sa srdcový sval nedostatočne zásobuje krvou a kyslíkom. Najčastejšie je dôvodom ateroskleróza, pri ktorej sa v stenách ciev postupne ukladajú tukové látky a vytvárajú usadeniny, ktoré cievy zužujú. Keď je zúženie výrazné, srdce nemá dostatok kyslíka, čo môže spôsobovať zdravotné ťažkosti. Ochorenie sa pritom môže vyvíjať postupne a dlhý čas nemusí spôsobovať výrazné príznaky.
Na vzniku tejto choroby sa podieľa viacero rizikových faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria fajčenie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, cukrovka, nadváha a obezita, nedostatok pohybu či nezdravé stravovanie. Svoju úlohu zohráva aj vek, pohlavie a genetická predispozícia, ktoré človek ovplyvniť nedokáže. „Rizikové faktory sa u jednotlivých ľudí môžu kombinovať a navzájom zvyšovať riziko vzniku ochorenia. Práve preto je dôležité poznať svoje hodnoty krvného tlaku, cholesterolu a cukru v krvi a venovať pozornosť svojmu životnému štýlu,“ vysvetľuje MUDr. Mikuláš Mészáros, kardiológ pôsobiaci v Nemocnici AGEL Levice.
Prejavy ischemickej choroby srdca závisia od rozsahu postihnutia koronárnych tepien. MUDr. Mészáros hovorí, že: „Typickým príznakom je angína pectoris, teda bolesť na hrudníku, ktorá býva najčastejšie tlaková, zvieravá alebo pálivá a býva spôsobená nedostatočným zásobovaním srdcového svalu kyslíkom.“ Ťažkosti sa často objavujú pri fyzickej námahe alebo psychickom strese, keď srdce potrebuje viac kyslíka. „Bolesť môže vyžarovať do ľavej alebo oboch horných končatín, ramien, krku, čeľuste, medzi lopatky,“ dodáva Mészáros. Pacient môže pociťovať aj dýchavičnosť, únavu, potenie, nevoľnosť alebo celkovú slabosť.
Prejavy, ktoré nemusia okamžite odhaliť ochorenie
Ischemická choroba srdca však nemusí mať vždy typické prejavy. „Niektorí pacienti môžu mať takzvanú nemú ischémiu, pri ktorej pacient nepozoruje ťažkosti napriek nedostatočnému prekrveniu srdcového svalu. To je častejšie napríklad u ľudí s diabetes mellitus,“ hovorí lekár. Závažnou komplikáciou môže byť akútny koronárny syndróm vrátane infarktu myokardu. Výrazná alebo novovzniknutá bolesť na hrudníku, najmä ak je sprevádzaná dýchavicou, potením, nevoľnosťou alebo vyžarovaním bolesti do ruky, čeľuste či chrbta, si preto vyžaduje bezodkladnú zdravotnú pozornosť.
Diagnostika ischemickej choroby srdca vychádza z rozhovoru s pacientom, jeho zdravotnej anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a posúdenia rizikových faktorov. Základným vyšetrením je elektrokardiogram (EKG), ktorý zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca a môže poukázať na ischemické zmeny alebo následky predchádzajúceho infarktu myokardu. Podľa zdravotného stavu pacienta sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia, napríklad echokardiografia, záťažové testovanie, počítačová tomografia koronárnych artérií alebo koronarografia. Tá umožňuje lekárom priamo zobraziť cievy zásobujúce srdce a zistiť, či a do akej miery sú zúžené.
Liečba ischemickej choroby srdca závisí od zdravotného stavu a potrieb konkrétneho pacienta. Jej cieľom je zmierniť príznaky, zlepšiť kvalitu života, spomaliť ďalšie zhoršovanie ochorenia a znížiť riziko závažných komplikácií. Ako dopĺňa Mészáros: „Základom je úprava životného štýlu a farmakologická liečba.“
Prevencia má pri ischemickej chorobe srdca mimoriadny význam, pretože viaceré rizikové faktory dokážeme ovplyvniť sami. „Základom prevencie je nefajčiť, pravidelne sa pohybovať, udržiavať primeranú telesnú hmotnosť, zdravo sa stravovať a kontrolovať krvný tlak, cholesterol a hladinu cukru v krvi,“ dodáva k téme MUDr. Mészáros. Ischemická choroba srdca je chronické ochorenie, ktoré môže mať závažné následky, no včasná prevencia, pravidelné kontroly a správne nastavená liečba môžu významne prispieť k zníženiu rizika komplikácií. Dôležité preto nie je čakať až na prvé výrazné ťažkosti, ale venovať pozornosť svojmu srdcu a rizikovým faktorom ešte skôr, ako sa ochorenie prejaví.
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash
