Bratislava 19. augusta (TASR) – Zmeny v základnom vzdelávaní, ktoré začnú platiť od septembra v prvých ročníkoch bežných základných škôl, nie sú o tom, že sa deti budú iba hrať alebo že sa znížia nároky na vzdelávanie. Cieľom je klásť vyššie nároky na myslenie žiakov. Pre TASR to uviedla riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM) Petra Fridrichová.
„Nestačí vedieť poučku naspamäť. Žiaci majú vedieť vysvetliť súvislosti, argumentovať, riešiť problémy a používať získané poznatky v rôznych situáciách,“ vysvetlila Fridrichová. Aktivizujúce metódy, experimenty či projektové úlohy nie sú cieľom samy osebe. Podľa Fridrichovej sú prostriedkom, ako sa deti učia hlbšie porozumieť učivu. „Veľký dôraz sa pritom kladie na reflexiu, teda na to, aby žiak vedel pomenovať, čo sa počas hry, experimentu, bádania či overovania dialo, o aký jav išlo, ako je možné individuálnu skúsenosť zovšeobecniť – pomenovať, čo sa naučil,“ povedala. Rovnako dôležité je rozumieť významu poznania a tomu, ako je možné nové poznatky využiť v praxi.
Informáciu poskytol portál TERAZ.sk
