Zeleň čistí vzduch, ochladzuje mestá, zadržiava vodu, chráni pôdu a poskytuje útočisko množstvu živočíchov. Hoci si to možno ani neuvedomujeme, práve v čase extrémnych horúčav v Európe je jej význam ešte dôležitejší ako inokedy. O tejto téme a aj o tom, ako zvládať následky meniacej sa klímy, budú v piatok 14. augusta v seredskom KC Priestor diskutovať odborníci aj verejnosť na podujatí Európskeho klimatického paktu (EUCP) s názvom Space in the garden (Priestor v záhrade).
Rastliny znamenajú pre naše zdravie oveľa viac než len príjemný prvok prostredia. Pobyt v prírode či pohľad na zeleň pomáhajú znižovať stres, napätie a psychickú únavu, podporujú sústredenie a prispievajú k lepšej nálade. Zároveň majú pozitívny vplyv aj na naše fyzické zdravie – čistia vzduch, ochladzujú okolie, podporujú pohyb a vytvárajú prostredie, v ktorom sa cítime prirodzenejšie a komfortnejšie. Zeleň tak prospieva telu aj mysli a pomáha nám žiť zdravší, pokojnejší a kvalitnejší život. V čase aktuálnych kulminujúcich horúčav sú práve rastliny tými, vďaka ktorým môžu slovenské mestá aspoň o čosi ľahšie „dýchať“.
„Extrémne horúčavy a dlhé obdobia sucha pociťujeme na vlastnej koži čoraz intenzívnejšie. Betónové plochy v mestách teplo iba akumulujú a sálajú, zatiaľ čo my prirodzene vyhľadávame tieň a vlahu. Je načase prehodnotiť náš prístup k zachytávaniu vody či sterilným trávnikom a začať všade, kde je to možné, sadiť stromy, kríky a záhony,“ hovorí ambasádorka Európskeho klimatického paktu (EUCP) Simona Hlaváčová s tým, že stav klímy vníma dlhodobo veľmi citlivo. „Obavy o budúcnosť musíme premeniť na spoločné činy. Nesmierne sa teším na podujatie Space in the garden v KC Priestor, kde otvoríme diskusiu o konkrétnych tipoch, ako môžu slovenské mestá aj samotní obyvatelia priložiť ruku k dielu,“ dopĺňa.
Slovenské mestá horúčavy nezvládajú
Odborníci z iniciatívy Klíma ťa potrebuje aj vedci sa vzácne zhodujú, že slovenské mestá nie sú ,projektované´ na vysoké teploty a horúčavy im často môžu spôsobovať veľké problémy, keďže ich urbanizácia sa historicky prispôsobovala úplne iným podmienkam. Veľa plôch tvorí asfalt, betón a dlažba, ktoré počas dňa pohlcujú teplo a v noci ho uvoľňujú. Chýbajúce stromy a zeleň zároveň znamenajú menej prirodzeného tieňa a ochladzovania vďaka výparu vody. Problémom sú aj hustá zástavba, málo vodných prvkov či nedostatočné zadržiavanie dažďovej vody. Výsledkom je takzvaný mestský ,tepelný ostrov´, pri ktorom môžu byť ulice a zastavané územia výrazne teplejšie než okolité zelené plochy. Do budúcnosti preto bude čoraz dôležitejšie, aby mestá neboli len funkčné a estetické, ale aj klimaticky odolné – s viac stromami, tieňom, zeleňou, priepustnými povrchmi a systémami na zadržiavanie vody.
„Slovenské mestá nie sú na tieto horúčavy, ktoré tu teraz máme, pripravené. Neboli sme zvyknutí na to, že máme počas leta dlhotrvajúce vysoké teploty, spojené s koncentráciou tepla a tvorbou ,tepelných ostrovov´. Na horúčavy musí byť mesto pripravené najmä architektonicky,“ vraví Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). „Situácii by sa malo prispôsobiť urbánne plánovanie vytváraním parkov, pridávaním zelene, stromov či vodných objektov – a to nielen umelých, ako sú fontány, ale aj takých, ktoré by prirodzene zachytávali dažďovú vodu a neodvádzali by ju priamo do kanalizácie. Tým by aj pomohli k rozbíjaniu a zmenšovaniu obrovských betónovo-asfaltových plôch, ktoré počas letných horúčav akumulujú teplo a zhoršujú celkovú situáciu spojenú s vlnami horúčav,“ dodáva a upresňuje, s čím by sa malo pri urbánnom plánovaní s narastajúcim teplotami malo rátať. Okrem tvorby zelenej infraštruktúry je totiž dôležitý aj výber materiálov, a teda je nutné obmedziť využívanie betónu a asfaltu na miestach, kde to nie je nevyhnutne potrebné, a nahradiť ich napríklad zatrávňovacími dlaždicami alebo inými vodopriesakovými materiálmi či výrobkami.
Vidieť znamená (u)veriť
Extrémne horúčavy spôsobujú tepelný stres, psychickú záťaž a fyzické zdravotné problémy. Hoci sa ukázalo, že zelené plochy tieto negatívne účinky zmierňujú, rozširovanie tradičných parkov a vegetácie v husto zastavaných mestách je stále náročné pre nedostatok voľného priestoru. Vertikálna zeleň (zelené steny) a vegetácia na strechách sú preto sľubnou alternatívu, no doteraz neboli dostatočne preskúmané.
To však teraz zmenila nová štúdia výskumníkov z Národnej univerzity v juhokórejskom Soule. Tá zreteľne preukazuje, že zelené steny a strechy sú účinné nielen pri ochladzovaní okolitého prostredia, ale prinášajú aj fyzické a psychické benefity. Jej výsledky tak potvrdzujú význam zelenej infraštruktúry pri zmierňovaní tepelného stresu v mestách. Experti, ktorí dôkladne zaznamenávali skutočný ochladzovací účinok zelenej infraštruktúry na bezprostredné okolie, si pritom zvolili skutočne dômyselný postup.
Počas jedenástich dní merali s pomocou zariadení Fitbit a EEG senzorov srdcovú frekvenciu a aktivitu mozgových vĺn u 58 účastníkov. Tí sedeli pred zelenými stenami a strechami alebo v ich blízkosti a ich podvedomé reakcie preukázali podľa odborníkov efekt zvaný aj „vidieť znamená uveriť“, a teda, že už samotný pohľad na zelené steny zlepšuje náladu a navodzuje pocit ochladenia. Ide tak o prvý ucelený výskum, ktorý sleduje spoločný vplyv zelenej infraštruktúry na vnímaný aj skutočný tepelný stres, psychické zdravie a fyziologické reakcie, ako je srdcová frekvencia. Výsledky prichádzajú v čase rastúcich obáv z efektu mestského ,tepelného ostrova´, v dôsledku ktorého môžu byť teploty v mestách až o 12 °C vyššie než vo vidieckych oblastiach.
„Zeleň ako stromy, parky a ďalšie zelené plochy ochladzujú, tienia, odrážajú a rozdeľujú ,tepelné ostrovy´. Stromy sú všestranné – zabezpečujú nám tieň pred slnečnými lúčmi a súčasne lúče odrážajú. Čím zabezpečia, že sa väčšina energie zo slnka nezachytí na povrchu zeme, ale sa vráti smerom k atmosfére,“ konštatuje Dokupilová. „Súčasne – ak majú dostatok vody – sú schopné túto vodu odpariť. Pri zmene skupenstva z kvapalného na plynné, a teda vodnú paru, sa spotrebuje veľké množstvo tepelnej energie zo vzduchu a dochádza k ochladzovaniu okolia, čo je výrazne efektívnejšie ako klimatizácia, ktorá síce ochladí vnútorné prostredie, ale oteplí vonkajšie,“ pridáva.
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash
